Požiarmi je najviac postihnutý Čukotský polostrov na ruskom Ďalekom
východe, kde aktuálne vyčíňa šesť požiarov, ktoré zachvátili územie s
celkovou rozlohou takmer 22.000 hektárov. Informoval o tom v utorok
spravodajský portál Novaja gazeta.
V súvislosti s lesnými požiarmi a po skúsenostiach z vlaňajška, keď sa
na Sibíri a Ďalekom východe mnohé požiare nehasili pre ich ťažkú
dostupnosť alebo veľkú vzdialenosť od ľudských sídiel, ruské
ministerstvo prírodných zdrojov navrhlo zmeny v smerniciach o hasení.
Navrhuje drasticky znížiť počet tzv. kontrolných zón, kde je možné lesné
požiare nehasiť. Podľa denníka Kommersant chce ministerstvo znížiť
rozlohu takýchto zón na šesť percent, pričom teraz k nim patrí takmer
polovica lesného fondu krajiny.
Podľa Alexeja Jarošenka z organizácie Greenpeace Russia navrhovanými
zóanmi sú kamenisté územia a tundra, kde les ani nemôže rásť. Upozornil
však, že ide často o územia, z ktorých sa požiar ľahko rozšíri do
blízkych lesov, kde sa už hasiť musí.
Kommersant pripomenul, že 90 percent požiarov v lete roku 2019 vypuklo
práve v zónach, kde sa na základe vládnych smerníc nehasilo pre ich
odľahlosť a ťažkú prístupnosť. Dym a splodiny z takýchto požiarov
vyčíňajúcich na Sibíri a na Ďalekom východe prenikli však k osídleným
oblastiach, kde výrazne zhoršili kvalitu života miestnych obyvateľov.
Ochrancovia prírody v Rusku sa obávajú, že z dôvodu nedostatočného
financovania regiónov sa ani tento rok nebudú hasiť požiare v ťažko
dostupných oblastiach a zopakuje sa situácia z vlaňajška.
V rozpočte na rok 2019 bolo na prevenciu, prevenciu a potláčanie lesných
požiarov vyčlenených sedem miliárd rubľov. Podľa ochrancov životného
prostredia je však potrebných 25 až 30 miliárd rubľov ročne.